„Každá nula poteší. Keď vyhráte 1:0, mám ešte väčšiu radosť. Pre nás má obrovskú cenu aj triumf na ľade súpera – špeciálne v Košiciach,“ vraví popradský hrdina Matúš Kostúr.
Košičania na vás vyslali len štrnásť striel. Prekvapili vás defenzívnym výkonom?
Samozrejme, vyzeralo to, akoby hrali vonku a nie doma. Možno to bolo spôsobené únavou z nabitého programu a cesty do Fínska a späť. Na obranu sa zamerali obe mužstvá. Čakalo sa na prvý gól. Keďže nepadol, tak aj striel bolo málo. Štrnásťkrát musíte niekedy zasahovať za jednu tretinu, teraz na mňa za dvadsať minút vyslali dve strely, pritom hrali aj dve presilovky. Vtedy sa chytá ťažko, musíte byť neustále v strehu, aby vás neprekvapila nečakaná strela spoza hráča alebo teč.
Ako vnímate čisté konto?
Nebudem klamať, každá nula ma poteší. Najmä keď vyhráme 1:0. Samozrejme, ešte viac sa teším z každého víťazstva – teda mi stačí, keď dostanem o gól menej ako súperov brankár. Najviac sa druhá nula podpíše na mojom vklade do klubovej kasy. Už ma na to chlapci v kabíne upozornili. <OT>V oboch prípadoch ste zdolali finalistov predošlého ročníka. Čo to naznačuje? <Ak>Ťažko zatiaľ hodnotiť silu nášho tímu. Spočiatku sme hrali dobre doma, vonku sa nám príliš nedarilo. Potom to nebolo úplne optimálne ani doma. Teraz sme však uspeli v Košiciach a potvrdili, že vieme vyhrať aj na veľkom klzisku. Ak budú chlapci zdraví, môžeme sa pohybovať v súťaži vysoko.
Aké sú ambície Popradu?
Chceli by sme sa pobiť o semifinále. Netreba však predbiehať. Musíme hrať dobre a vyhrávať zápasy. Ak sa nám to bude dariť – budeme v tabuľke hore. Môj vnútorný cieľ je vychytať si extraligovú medailu. Mám síce dve striebra so Zvolenom, vtedy som však iba sedel na lavičke. Starnem, mám už tridsaťštyri rokov, a čas sa pomaly kráti.
Čo vás v lete priviedlo späť na Slovensko?
Po dvoch rokoch v Česku som ešte uvažoval nad zahraničím, ale neprišla žiadna lákavá ponuku z dobrej destinácie. V júni sa mi narodil prvý syn Juraj a nechcel som skončiť kdesi v Kazachstane. Radšej som privolil na ponuku Popradu, kam to máme z Banskej Bystrice na skok.
Neodrádzali vás každoročné finančné problémy klubu?
Každý ma tým strašil a pýtal sa ma, načo idem niekam, kde neplatia. Ľubo Bartečko, s ktorým som pôsobil v Chomutove, ma však presvedčil – vraj to už bude v Poprade dobré. Povedal som si, že ak to nebude fungovať, odídem a sezónu dochytám inde.