„Snažil som sa nezrobiť prvý pohyb. Keď to zvládnete, môže proti vám stáť hocijaký hráč. Dáte si ho do tej strany, do ktorej chcete a nemá šancu, alebo potrebuje veľkú dávku šťastia,“ opisoval svoj recept na skalického kapitána. „Žigo čakal, čakal, ale keď prišiel blízko ku mne, už to mal ťažké. Veril som si na neho,“ doplnil gólman.
O tom, že nastúpi namiesto Lipovského (ten odchytal všetky predchádzajúce finálové súboje), sa dozvedel deň pre zápasom. „Tešil som sa ako malý chlapec. Mám rád takéto zápasy, chcel som sa ukázať. Jasné, spočiatku som mal čudný pocit v bruchu, ale rýchlo to opadlo,“ opisoval Hudáček, druhý najmladší hráč čerstvého majstra.
V treťom nájazde Pálffyho nepustil ani k strele – vypichol mu puk. „Po tele mi prebehli zimomriavky. Pocit? Taký… Krásny. Neopísateľný,“ rozplýval sa gólman. „Toto víťazstvo patrí aj mojej rodine, priateľke, fanúšikom. Ale najmä týmto chlapcom, ktorí na titul čakali aj polovicu kariéry,“ doplnil.
Košickú kabínu rýchlo zahalil dym z víťazných cigár kropený litrami šampanského a sprevádzaný radostnými pokrikmi. „Cigary som fajčil iba raz u kamaráta na chate a veľmi mi nechutili. Ale budem to musieť prekonať,“ uškrnul sa Hudáček. „A oslavy? Chlapci hovorili, že sa zdržíme trošku dlhšie,“ dodal hrdina piatkovej noci.