Pán Vaško dovtedy o svojom bratrancovi nikdy nepočul. „Doma sme sa o ňom nebavili. Žil predsa v Amerike. Otec sa bál, že keď sa to prevalí, môže byť z toho problém. Bol v strane, vychovával štyri deti.“ Ján Vaško odišiel do Ameriky okolo roku 1927. Doma nechal ženu Zuzanu (rodenú Kožlejovú) a dvoch chlapcov – Juraja a Janka. „Štyri roky sa neozýval. Ani nevedeli, či žije. Potom poslal domov šifkartu (lodný lístok) a manželka aj s chlapcami vyrazili za oceán. Sypanisko (zbytky po dome) by ste ešte našli v Kukovej,“ vysvetlil Dušan Vaško.
V Kanade sa Vaškovcom narodili ešte dvaja chlapci – Elmer a Andy, z Juraja sa stal George a z Janka John. „Andy ešte žije, sme v kontakte,“ dodal pán Vaško. Potvrdil aj slová Claudette Vasko, vdovy po Elmerovi, že v roku 1968 sa Zuzana Vašková vybrala do Československa na návštevu príbuzných. „Prišla aj s nevestou Mary, Johnovou ženou. Mali však strach, bolo krátko po vpáde sovietskych vojsk. Bývali u mojich rodičov. Mimochodom, všetci Vaskovci si v Amerike našli Slovenky, iba Elmer sa oženil s Kanaďankou.“
Opačným smerom, z Prešova do Severnej Ameriky, cestovali v roku 1980 Vaškovci (rodičia pána Dušana) . „Na letenky sa im poskladali príbuzní. Otca si predvolali na bezpečnosť a prinútili ho podpísať papier, že ak zostane vonku, zrieka sa majetku, ktorý prepadne v prospech štátu. Za morom pobudli rodičia šesť týždňov.“ V Chicagu ich prijal Elmer. „Strýko, tu som hrával – hovoril môjmu otcovi, keď ho vzal na prehliadku hokejovej arény. Otec rád spomínal, ako si s Elemrom zaspievali. Čerešničky, čerešničky, čerešne, tá bola ich obľúbená.“
Elmer Vasko nikdy na Slovensku nebol.V polovici 80. rokov mal však Dušan Vaško predsa hokejovú návštevu z Ameriky. „Prišiel za nami Rick Vasko, Georgov syn a Elmerov synovec. Odohral pár zápasov aj v NHL za Detroit, potom si našiel angažmán v Zürichu. Vzali sme ho na hokej do Košíc, na Libu a bratov Lukáčovcov,“ doplnil Dušan Vaško rodinnú ságu.
Prešovčan si spomenul aj na ďalšiu zaujímavosť. „Elmer sa určite stretol s Jozefom Golonkom. Ten to spomínal v nejakom rozhovore, alebo v knihe. Elmer za nimi prišiel do kabíny a rozprával sa s nimi šarišským nárečím. Čo to máte za palice? pýtal sa Golonku obzerajúc si hokejku.“
Jozef Golonka chvíľku lovil v pamäti. „Elmer Vasko? Zaskočili ste ma.“
Chicago…
„Ááá. Jasné. Boli sme na turné s národným tímom. Tuším v šesťdesiatom roku. Pamätám si na to. V Chicagu boli dvaja Slováci, Mikita bol známejší a slávnejší. Boli veľmi srdeční, správali sa k nám ako k vlastným deťom,“ líčila hokejová legenda.
Golonka pohotovo vytiahol úsmevnú historku. „V Chicagu býval vtedy pán Kunetka, ktorý kedysi vydával časopis Roháč a potom emigroval do Spojených štátov. Mňa a Vlada Dzurillu pozval do Playboy clubu. Tak sme trénerom večer tajne zdrhli. Pre nás to vtedy bola veľká rarita. A ráno o piatej sme sa vrátili a vkĺzli do postele.“