Máte pred sebou druhý rok v Minnesote – aký bol ten prvý?
Nie najhorší. Mal jedinú chybu – že Majo Gáborík bol dlho zranený. Ak budeme obaja zdraví, mohli by sme spolu niečo dokázať. Rád by som vedel, čo by sme dosiahli, ak by sme vlani odohrali všetkých osemdesiat dva stretnutí základnej časti. Keď sme hrali spolu, mali sme výborné štatistiky.
Vypadli ste v prvom kole play off, ale s neskorším šampiónom. Je to zadosťučinenie?
Zohrali sme s Anaheimom veľmi tesnú sériu. Väčšinu zápasov rozhodol len jeden gól, často v poslednej tretine. Urobili sme zopár chybičiek – bez nich možno všetko mohlo vyzerať inak. Je to troška úľava, keď zistíte, že ste vypadli s víťazom Stanley Cupu a ešte aj s prijateľným skóre. Tentokrát by sme chceli ísť ďalej. Snáď nám skúsenosti z vlaňajška pomôžu.
Mali ste na viac ako na prvé kolo?
Dostali sme zlého súpera. Anaheimu sa všetci obávali, aj my. Žiadnemu tímu nevyhovoval, a všetky ostatné by zasa nám vyhovovali lepšie. Proti ostatným sme počas základnej časti odohrali tesné, vyrovnané série. Na prvé kolo to bola ťažká skúška. Proti brankárovi Giguerovi a skvelým obrancom Niedermayerovi s Prongerom sme sa nepresadili.
Kto bude favoritom tento rok?
Po zavedení platového stropu je NHL veľmi vyrovnaná. Veľa mužstiev môže uspieť. Anaheim bude iste veľmi silný, za tých, čo odišli, dokúpil opäť špičkových hráčov. Dúfam, že počas roka urobíme aj my nejaké dobré nákupy. Máme výborných brankárov, výborný útok, ale jeden obranca, ktorého by sa súperi skutočne báli, nám veľmi chýba. Jednoznačne potrebujeme jedného tvrdého chlapa. Takí často rozhodujú zápasy.
Minnesota sa zbavila skúseného brankára Fernandeza. Neriskovala?
Dlho bol zranený, dvaja ďalší brankári, ktorí dostali šancu, chytali výborne. Brankára zranenie niekedy vyradí z mužstva. Vyskočili noví, teraz vedenie verí im.
V lete sa Minnesota výraznejšie neposilnila. Nemôže to nakoniec byť výhoda – na začiatku od nej nebudú také veľké očakávania…
Neviem, neviem. Keď príde do mužstva skvelý hokejista, vždy ho posilní. V Minnesote je to tak – vedenie klubu dáva mužstvo dokopy dlhé roky, veľmi málo hráčov vymieňa. Tým, čo sa do mužstva zapracuje, potom verí. Aj vlani sme vyhrávali ako kolektív, hrali obranný systém, ktorý väčšine súperov nevyhovoval. Doma sme vyhrávali, čo je veľmi dôležité pre každého, kto chce postúpiť do play off. Keby ešte teraz prišiel ten obranca…
Ako vyhovuje obranný systém Minnesoty vám – tvorivému útočníkovi?
Vyhovuje málokomu, ale musíte sa prispôsobiť. Našťastie, my s Majom Gáboríkom máme asi ako jediní v mužstve aspoň trošku voľnosti. Pri poradách tréner občas povie, že môžeme trošku povyletieť dopredu. Preto k nám do útoku vždy posielajú dobre brániaceho hráča. Tréner vie, akí sme, vie, že dokážeme rozhodnúť zápas. Systém ale musíme dodržiavať aj my, len smieme hrať ako trošku voľnejšie krídla. Ostatní musia hrať vyslovene dozadu.
Trénerom Minnesoty je svojrázny Jacques Lemaire. Aký je na hráčov – dá sa s ním diskutovať?
To veľmi ťažko (smiech). Je to veľká autorita, ako hráč i ako tréner už dosiahol obrovské úspechy. Verí svojmu systému, nechce na ňom nič meniť. Troch – štyroch hráčov v mužstve počúva, občas si ich zavolá k sebe, trochu podiskutuje – či už som to ja, Majo alebo Brian Rolston. Väčšinou však má svoj názor aj tak ujasnený.
Je pravdou, že ste si sám vyžiadali, aby vás nechal hrať spolu s Mariánom Gáboríkom?
Málokedy udrží hráčov pokope dlhší čas. Vtedy mi tak trošku došli nervy, zašiel som za ním do tej jeho kabínky a povedal mu, že toho mám plné zuby. Prišiel som do tímu, aby som hral hokej s Majom, tak by som chcel hrať aspoň s jedným stálym spoluhráčom. Nevyhovuje mi, keď hrám stále s niekým iným. Ten potom nevie čítať moju hru a ja jeho. Ale v Minnesote sa hráči stále menia. Keď sa Majo po zranení vrátil na ľad, bol som z trénera šokovaný. Najväčšiu hviezdu celého mužstva dal do štvrtého útoku – aby sa rozohral, dával mu menší priestor na ľade. Mužstvo vtedy vyhrávalo a tréner tvrdil, že ak chce Majo hrať v jednej z prvých dvoch pätiek, musí si to zaslúžiť. To som ešte nezažil. Taký je ale presne štýl jeho koučovania. S nikým nezaobchádza v rukavičkách, ktokoľvek zaváha, hneď mu to dá najavo.
V Minnesote hrávate ako krídelník, v slovenskej reprezentácie ste centrom. Čo je vám bližšie?
To záleží od systému, ktorý mužstvo hrá. Hrávam aj centra, ak za niekoho treba zaskočiť. Do tímu mu zobrali na to, aby sme s Majom dávali góly. V systéme Minnesoty je dané, že center musí iba brániť a útočia krídla. Ja chodím strašne rád za bránu, ale u nás center v žiadnom prípade za bránou byť nemôže. Tak hrám na krídle, mám voľnosť, môžem sa po ľade túlať kade chcem a chodiť si pre puky. Tréner po mne nechce, aby som míňal energiu na bránenie.
Kritici hovoria, že bránite nerád. V historických štatistikách ste ale zo Slovákov najúspešnejší v pomere strelených a inkasovaných gólov – máte stošesť plusových bodov. Vďaka čomu?
Vždy som hrával v dobrej päťke. A plusky pribúdajú, keď dávate góly, bodujete. Hrával som v mužstvách, ktoré bojovali o play off, vyhrávali. Okrem toho som na ľad vždy chodieval s dobre brániacimi hráčmi – či už s Mišom Handzušom, Craigom Conroyom, alebo dnes s Wesom Walzom. To sú hokejisti, ktorí ostanú vzadu, vybavia špinavú robotu a šľahačku nechajú ostatným.
Kluby NHL v lete predĺžili kontrakty s viacerými najväčšími hviezdami už o rok vopred. Vám Minnesota ponuku nedala?
V Minnesote je to trošku inak. Nikoho nepodpisuje dopredu. A počas sezóny sa ani ja nebudem chcieť baviť o kontrakte ani nič podpisovať. Cieľ mám len jeden – pomôcť mužstvu do play off.
Marián Hossa naznačil, že ak sa počas sezóny s Atlantou nedohodne, očakáva výmenu do iného tímu. Môže hroziť aj vám?
Určite sa to môže stať – ale dúfam, že sa mi bude dariť. Je to biznis, záleží najmä na tom, či okolo marca budeme smerovať do play off.
Zaváži, keď budete rokovať o ďalšej zmluve, že Marián Gáborík ostáva s Minnesotou aj na ďalší rok?
Najmä bude záležať na tom, ako dobre budeme hrať všetci, ako tím.
Nepríjemnosťou Minnesoty je drsné počasie. Zvykli ste si už?
Na to sa nedá zvyknúť, nijako nie. Najmä rodina si zvyká ťažko. Šesť mesiacov zažíva teploty pod nulou, často obrovskú zimu. Pre mňa je to ľahšie, s tímom veľa cestujem, každý deň som v robote. Tak aspoň pre rodinu robíme program, aby nemuseli po celý čas ostať v zime. Snažíme sa, aby manželka s deťmi cestovali za teplom, alebo si šli zalyžovať, voláme k nám ľudí zo Slovenska, nech im čas lepšie ubieha.
Ako ste dovolenkovali na Slovensku?
Na päť dní sme boli v Tatrách, aj so svokrovcami. Boli sme nadmieru spokojní, asi si to v lete opäť zopakujeme.
Chceli by ste po konci kariéry ostať v USA? Kúpili by ste si tam dom?
Ak, tak jednoznačne v Los Angeles. Tam sme boli veľmi spokojní. Ale ostať v Amerike neplánujem, žiť by som tam určite nedokázal. Hokej a atmosféra okolo neho sú v Amerike super, ale mne sa páči v Európe. Na Slovensku mám kamarátov. Po konci kariéry párkrát do Ameriky iste pôjdem, ale na dlhé mesiace nie.
Láka vás zahrať si hokej aj v Európe?
Ani nie. Vôbec to neplánujem. Ešte pár rôčkov by som rád ostal v Amerike a potom sa uvidí.
Vďaka novým pravidlám by sa technickí hráči mali v NHL udržať aj ako starší…
Technickí hráči čelia dnes menšiemu počtu kontaktov a faulov, ale roky sa oklamať nedajú. Človek starne tak či tak.
V lete rozdávali kluby mimoriadne lukratívne zmluvy – a aj mladým hráčom. Prekvapuje vás to?
Je to nepochopiteľné. Rok sme štrajkovali, a zdá sa, že to bolo nanič. Manažéri sa vyhrážali, že peniaze dávať nebudú, a zrazu v ,,novej NHL" dávajú priemerným hráčom sumy, ktoré by predtým v živote nedostali. Keď sme s chalanmi cvičili v posilňovni, čudovali sme sa nad správami, že hráči, ktorí dávajú 20 gólov a 50 bodov za rok, dostanú povedzme osem miliónov dolárov. Môj agent mi tvrdil, že je to tým, ako ubúda talentov – aj priemernejší hráči dostanú veľké peniaze.
Za najväčší balík nakupovali Rangers. Sú preto automaticky favoritmi?
Že by to fungovalo takto, ešte nikto nedokázal. Mužstvo potrebuje aj robotníkov, oni rozhodujú zápasy. Tím, ktorý má veľa hviezd, uspeje málokedy.
Nedostatok talentov trápi aj Slovensko. Chýbajú nášmu hokeju peniaze, systém či záujem detí?
Hokej je dnes dosť drahý, málo ľudí si môže dovoliť kúpiť špičkový výstroj. Zaplatiť dobrého trénera tiež nie je jednoduché, málokto to dnes chce robiť za také peniaze, aké si kluby u nás môžu dovoliť. Keď sme vyrastali my, mali sme od prípravky kvalitných trénerov. Teraz je to inak. A ako akcionár Dukly Trenčín vidím aj to, že mládež je dnes trochu inakšia ako sme boli my. Niekedy rodičia tlačia svoje deti do hokeja tak veľmi, že im ho znechutia. Ak chodíte na žiacke zápasy, ste v hľadisku a počúvate rodičov – zdá sa vám, že by radšej hrali oni ako ich deti.
Váš syn Lucas by hral hokej rád?
Určite ho do ničoho nebudeme tlačiť. Hoci ja by som bol asi radšej, keby hral futbal alebo nejaký iný šport. Aby ho ľudia nemohli porovnávať s otcom. U nás stále trošku cítiť v ľuďoch určitú zákernosť. Ak si aj vzťah k športu nenájde, nebudeme sa tým trápiť. Nech robí to, v čom bude dobrý a čo ho bude baviť. Zatiaľ je dosť čulý, energický. Viac ho ale baví kopať do lopty než korčuľovať.
Slovenská dvadsiatka hrá v extralige. Vy ste tento experiment neprivítali…
Myslím, že tí najlepší hráči aj tak odídu do Ameriky, tam majú väčšie šance na rast. Tí najlepší v dvadsiatke ani príliš nehrajú, zdá sa mi, že je to tak trochu druhotriedny výber tých lepších v tejto vekovej kategórii. Keby som mal syna hokejistu, určite by som chcel, aby buď hral v dobrom slovenskom mužstve alebo by som ho poslal do Ameriky. Určite by som mu neradil, aby hral za dvadsiatku v našej lige.
Môže sa Slovensku stať, že bude čoskoro bojovať o udržanie v A-kategórii majstrovstiev sveta?
Zatiaľ to tak vyzerá. Všetci, čo môžu pomôcť slovenskému hokeju, by sa mali zapojiť. Chalani, čo hrajú NHL, by mali ďalej pomáhať svojim mestám. Aby to zle nedopadlo. Švajčiarsko či Nemecko idú v hokeji hore a Slovensko postupne upadá. Medzi šestnásť až dvadsať-ročnými tu nemáme supertalent. Majo Gáborík bol posledný a po ňom to ide dole vodou. Že by sa o nejakom Slovákovi rozprávalo ako o novom Gáboríkovi alebo Hossovi, to ani nie je možné. Nikto taký tu nie je. Niečo sa s tým snažíme spraviť, musíme ale začať od najmenších žiačikov, finančne pomáhať, aby mohli hokej hrať všetci a nielen deti rodičov, čo sú na tom dobre.
V NHL hráte trinásť sezón. Ktorú si ceníte najviac?
Keď som nazbieral v St.Louis deväťdesiattri bodov, zažil som, aké to je, keď všetko padá do bránky. Ale spokojný som so skoro každou sezónou. Napriek tomu verím, že tá najlepšia ešte len príde. A budeme mať šancu hrať o Stanley Cup.
**====== Pavol Demitra (32) ======
**V NHL hrá od roku 1993, obliekal dresy štyroch klubov (Ottawa, St. Louis, Los Angeles a Minnesota). So 645 bodmi (266 gólov a 379 prihrávok) v 682 zápasoch v základnej časti je piatym najlepším Slovákom v historických tabuľkách (za Petrom Štastným, Petrom Bondrom, Žigmundom Pálffym a Jozefom Stümpelom, o jeden bod menej má Miroslav Šatan). Osemkrát si zahral play off, v 71 zápasoch nazbieral 47 bodov (19+28). Je účastníkom troch Zápasov hviezd NHL, v sezóne 2002/03 vytvoril v drese St.Louis s 93 bodmi (36+57) druhý najlepší výkon slovenského hráča v NHL po Petrovi Šťastnom. Prekonal ho až v tomto roku Marián Hossa (100 bodov). Z trojročného kontraktu (s platom na sezónu 4,5 milióna dolárov) ho čaká posledná tretina.