Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Bondra junior: Hokej nie je istota, škola má prednosť

Jeho vzorom je otec. Má podobný štýl korčuľovania a na chrbte najradšej nosí číslo dvanásť. "Ak budem len z polovice taký dobrý hokejista ako on, budem mať veľkú radosť," tvrdí osemnásťročný David Bondra, syn strelca zlatého göteborského gólu a jedného z najlepších slovenských hokejistov posledných rokov Petra Bondru.

01.08.2011 12:00
David Bondra Foto:
David Bondra.
debata (3)

Máte slovenské občianstvo i pas, ale odmalička ste vyrastali v Amerike. Aké to je nastúpiť na zápas s dvojkrížom na hrudi?
Narodil som sa v Poprade a hoci žijem celý život v USA, som Slovák. Každý rok v lete chodí celá rodina na dva mesiace na Slovensko. Blízki bývajú v Poprade a my máme dom vo Veľkej Lomnici. Nechcel som mať americké občianstvo, som hrdý na to, že som Slovák. Chcel som hrať hokej za Slovensko a zatiaľ mi to vychádza. Som šťastný.

Pamätáte si prvý zápas v drese reprezentácie?
Áno. Na prelome rokov 2008 a 2009 v Port Alberni som nastúpil na tradičnom turnaji hráčov do sedemnásť rokov. Vopred som ani nevedel, či spĺňam podmienky a budem môcť hrať. Keď mi otec povedal, že môžem, rád som tam šiel. Spoluhráčov som vôbec nepoznal, nebolo to jednoduché, ale pomáhali mi. Nakoniec to bolo veľmi príjemné.

Slovenčina vám nerobí problémy. Komunikujete doma v rodnej reči?
Rozprávame sa najmä po slovensky, ale niekedy aj po anglicky. Keď som lenivý a otec na mňa hovorí po slovensky, tak mu odpovedám po anglicky.

Je vo Washingtone slovenská komunita, s ktorou sa stretávate?
Ani nie. Zvykneme sa stretnúť iba so slovenskými hráčmi z NHL, keď hrajú zápas vo Washingtone.

Je pre vás ťažké hrať hokej s menom Bondra?
Niekedy je to ťažké, ale som na to zvyknutý. Považujem to za úplne normálne. V Amerike sa v takýchto prípadoch hovorí, že sa musíte naučiť chodiť vo veľkých topánkach. Niektorí ľudia od vás veľa očakávajú. Otec bol veľmi dobrý hokejista. Ak budem len z polovice taký dobrý ako on, budem mať veľkú radosť.

Hovoríte spolu často o hokeji?
Áno. Keď som hral v Chicagu, zvykol sledovať moje zápasy cez internet a večer sme si vždy zavolali. Vie ma pochváliť aj kritizovať. Jeho kritiku prijímam, viem, že to vždy myslí v dobrom. Chce, aby som sa zlepšoval.

Vysvetľuje vám niektoré veci aj priamo na ľade?
Vždy, keď so mnou vyjde na ľad, ukazuje mi, ako mám korčuľovať a strieľať. Chce, aby som strieľal viac spoza seba. Vtedy brankár nevidí, kam vystrelíte. On v tom bol dobrý.

Zahráte si niekedy proti sebe – jeden na jedného?
Keď ešte profesionálne hrával, tak sme si zvykli zahrať, teraz už nie. Vždy to bola zábava (smiech). Mal radosť, keď sa mi niečo podarilo – obral som ho o puk alebo mi vyšla kľučka.

Asi bol aj vaším najväčším vzorom…
Samozrejme. Všetko ma naučil. Veľmi rád som chodil na jeho zápasy – spočiatku len v piatok a sobotu, keď sme nemali školu, neskôr už na všetky domáce stretnutia.

Na ktorý okamih z otcovej kariéry najradšej spomíate?
Na majstrovstvá sveta 2002 vo Švédsku. Boli sme síce v Amerike a zápas som nevidel naživo, ale aj tak to bol silný zážitok. Sledovať ráno zostrih na internete bolo úžasné. Pekné bolo, aj keď dal 500. gól v NHL. Hral vtedy za Chicago.

Otec hrával na pravom krídle, vy na ľavom. Prečo?
(smiech) Cítim sa tam lepšie, viac mi to pasuje.

Číslo však nosíte rovnaké…
Mám rád číslo dvanásť a keď sa dá, tak si ho vyberiem. Pred dvoma rokmi som bol v tíme najmladší, tak som mal to, ktoré ostalo – dvadsaťjednotku.

Máte nejaký vzor aj medzi aktuálnymi hráčmi NHL?
Páči sa mi Nicklas Bäckström z Washingtonu, hoci je center. Je veľmi šikovný, dobre korčuľuje a má perfektné ruky.

Kto sa vám pozdáva zo slovenských hokejistov?
Marián Gáborík – je veľmi rýchly a šikovný.

Hokej ste si v detstve za šport, ktorému sa budete venovať, vybrali sám?
Rodičia ma doňho nikdy netlačili. Hrám hokej, lebo ma baví.

Skúšali ste aj iné športy?
Do pätnástich rokov som hral aj futbal, ale potom som sa už sústreďoval len na hokej. Za školu som hral aj tenis. Aj teraz si ho rád zahrám s otcom alebo bratom.

Ste v tenise lepší ako otec?
Nie, ešte som ho nezdolal. Ale v stolnom tenise už áno (smiech).

Ako ste na tom s golfom?
Otec ho hrá každý deň, ja nemám toľko času. Zahrám si, ale nie som taký dobrý ako on. Mám asi najhorší možný hendikep (smiech).

Aké sú vaše hokejové prednosti?
Asi korčuľovanie. Otec bol rýchly a ja som sa mu chcel podobať.

Ste rýchlejší?
Teraz už áno (smiech). V septembri sme si dali preteky. Myslel si, že bude ešte stále rýchlejší, ale keďže už netrénuje, nemal šancu. Sledovali nás kamaráti aj rodina. Bolo príjemné zdolať ho. Mal zo mňa radosť, ale trochu ho to aj hnevalo.

V čom na sebe musíte najviac popracovať?
Potrebujem stabilizovať výkonnosť. Zatiaľ mávam v zápasoch väčšie výkyvy. Odohrám jeden vydarený a potom je to horšie.

Aký je váš doteraz najväčší hokejový zážitok?
Účasť na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov. Keby som sa dostal aj do tímu dvadsiatky na budúcoročné MS v Kanade, bolo by to super.

V uplynulej sezóne ste hrali v Chicagu za najhorší tím americkej USHL. Ani vám osobne sa veľmi nedarilo. Dalo vám pôsobenie v tíme niečo?
Myslím si, že áno. Človek musí vedieť aj prehrať. Bolo to náročné. Mali sme najhorší tím a ja som bol v mužstve len prvý rok. Nehral som veľa, musel som čakať na svoju príležitosť. Verím, že v budúcej sezóne to bude lepšie. Ešte neviem, kde budem hrať, ale v Chicagu už asi nie. Mám ešte dosť času na rozhodnutie. Buď ostanem v USHL alebo pôjdem do BCHL v Kanade. Musím zostať amatérom, aby som mohol ísť na vysokú školu. To je môj hlavný cieľ – študovať a popri tom hrať hokej.

Škola má pred hokejom prednosť?
Rodičia mi vždy hovorili, že sa musím učiť, lebo hokej nie je istota. Musíte byť veľmi dobrý a mať aj šťastie, aby ste to dotiahli do NHL. Treba odohrať správny zápas v správnom čase pred správnymi ľuďmi. Všetko musí zapadnúť pekne do seba.

Prečo nejdete na univerzitu už od najbližšej sezóny?
Maturitu už mám za sebou, ale ešte sa chcem trochu vyhrať a mať aj lepšie štatistiky. Okrem toho sa musím pripraviť aj na prijímacie skúšky.

Máte už vybranú školu?
Učím sa dobre, takže chcem ísť na Harvard alebo Yale. Mám však viacero možností, boli za mnou aj ľudia z Michigan State. Uvidíme, ako to dopadne. Nie je ľahké dostať sa tam.

Spomínate prestížne školy. Majú tam kvalitné hokejové tímy?
Možno budete prekvapený, ale majú. Harvard i Yale hrajú v celkom dobrej lige ECAC Hockey. Yale boli za minulý rok tretí najlepší v USA.

Viete už aj, čo budete študovať?
Asi biznis.

Snívate popri tom stále aj o NHL?
Nedraftovali ma, ale s tým som ani nepočítal. Myslím si, že každý hokejista sníva o NHL. Nie som výnimkou.

V ruskej KHL si vás vlani z 21. pozície vybral Mettalurg Magnitogorsk. Ako ste to vnímali?
Nevedel som o tom, povedal mi to až jeden spoluhráč. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať moja kariéra. Po škole to môže byť jedna z možností.

Počas pôsobenia v Chicagu ste boli prvkrát dlhodobo bez najbližších. Bolo to pre vás ťažké?
Býval som u rodiny Jána Ilavského, ktorý hrával voľakedy v Poprade hokej. Poznal som ich už predtým, takže som sa cítil ako doma.

Sledujete aj slovenskú extraligu?
Výsledky trochu áno. V Chicagu som sledoval finále medzi Košicami a Popradom. Držal som palce Popradčanom, s ktorými v lete trénujem.

Ako by ste reagovali, keby sa rodičia rozhodli vrátiť na Slovensko?
Keď všetci skončíme školy, mama by sa rada vrátila. Asi aj otec. Pre mňa by to bolo náročnejšie. Cítim sa na Slovensku dobre, ale celý život žijem v Amerike. Mám tam kamarátov zo školy a spoluhráčov.

3 debata chyba