Ako vyzerala vaša letná príprava?
Bola úplne iná ako po minulé roky. Po majstrovstvách sveta som si len rameno dával dva mesiace dokopy, na základe čoho som musel úplne otočiť prípravu na novú sezónu. Zatiaľ sa cítim celkom fajn. Už sa len musíme zladiť so spoluhráčmi na ľade, nech nám to ladí ako v závere minulej sezóny.
Ako sú na tom vaše boľavé ramená?
Zatiaľ držia. Chodil som na viaceré terapie. Rameno mám trošku posunuté, kosť sa mi totiž drhla o kosť, tak som ho musel spevniť a zosilniť.
Aké máte ciele do novej sezóny?
Vždy som mal veľké plány, ale teraz som si povedal, že to budem naozaj brať od zápasu k zápasu. Nemám veľké oči. Chcel by som vyhrať najbližší zápas a želám si, aby sa nám darilo ako mužstvu. Čo bude ďalej, sa uvidí. Nemám v pláne sa naháňať za žiadnymi veľkými métami. Určite by som si prial, aby sa mi darilo tak ako vlani, ale ešte viac si želám, aby som bol oporou tohto tímu a podával stabilné výkony. Radšej nech mám čo i len 40 bodov za sezónu, no dobrý pocit a pochvalu od trénera, ako 70 bodov a veľa mínusiek. Niekedy je menej viac.
A čo tímové ciele?
Musíme predovšetkým zachytiť dobre úvod sezóny, pretože už asi päť-šesť rokov je práve toto problém Anaheimu. Prvý mesiac je vždy hrozný, a potom sa až začne vyhrávať. Hádam sa tento rok preberieme o dosť skôr.
V tíme Ducks pokračuje v kariére štyridsaťjedenročný Teemu Selänne, hoci už po vlaňajšku avizoval možný koniec kariéry. Prekvapilo vás to?
Podľa toho ako hrá a korčuľuje, vôbec na svoj vek nevyzerá, takže ani nie. S ním je radosť byť nielen na ľade, ale celkovo v kontakte. Vždy, keď príde ráno na tréning je dobre naladený, vysmiaty a rozdáva okolo seba neuveriteľne veľa pozitívnej energie. Teemuho všetci milujú. Vždy vie dať trefnú poznámku. Aj tréner, keď troška niekedy nadáva, tak Teemu jeho slová odľahčí a všetko obráti na zábavu. To je však o veľkosti hráča a svedčí to o jeho osobnosti.
Kluby NHL odohrajú za sezónu 82 zápasov v krátkom časovom slede. Nevadia vám rýchle presuny z mesta do mesta, z arény do arény?
Taký je hokejový život. Ja som sa rozhodol ísť touto cestou, a tak musím znášať plusy aj mínusy tohto života. Je pravda, že niekedy to máme naozaj hektické. Po zápase nám povedia o dvadsať-tridsať minút musíme sedieť v autobuse, všetko sa teda rýchlo pobalí a náhli sa na letisko. My musíme dodržiavať, čo nám povedia.
Ľubomír Višňovský a jeho najlepšie hokejové kúsky
Pri tragédii hokejistov Lokomitu Jaroslavľ ste prišli o dobrého kamaráta Pavla Demitru, myšlienkami ste však asi stále s ním…
Na Paľa sa nedá nemyslieť. On bol nielen jedným z najlepších hokejistov, s akým som kedy hral, ale hlavne bol môj skvelý kamarát. Bol líder našej partie, vždy nás potiahol, vedel odľahčiť atmosféru v kabíne, ak to bolo nutné. Strata takého človeka sa nedá ničím nahradiť. Som aj v kontakte s jeho manželkou Majkou. Na pamiatku zosnulých hokejistov som si kúpil náramok s nápisom: „Love for Lokomotiv“.
Demitra vám mal ísť za svedka na svadbu…
Dohodli sme sa, že po sezóne pôjdeme na exotický ostrov a Paľo s Majkou by prišli za nami ako svedkovia. Bohužiaľ to nevyšlo…
Stihli ste absolvovať svadobnú cestu?
Kdeže. Plánovali sme, že hneď po skončení budúcej sezóny odídeme na Havaj. Informoval som sa u konzula, či by to bolo možné aj teraz, no Američania sprísnili pravidlá. Manželka Katka je v pokročilom štádiu tehotenstva, pričom s turistickými vízami by ju mohli vrátiť späť, čo som si nemohol dovoliť riskovať. Tak sme spravili svadbu o pol deviatej na mestskom úrade, o deviatej sme boli na pasovom a už o pol tretej na americkej ambasáde. Všetko sa to zomlelo pomerne rýchlo a odleteli sme do Ameriky. Budúce leto si chceme všetko vynahradiť a spraviť si peknú svadbu.
Zmenil sa po jaroslavľskej tragédii váš vzťah k lietaniu?
Áno, bojím sa. Navyše, odvtedy ako sa mi narodilo dieťa, vnímam všetko úplne inak. Niekedy som si hovorieval – čo sa mi môže stať, je to pohodka – a vôbec som nevnímal žiadne turbulencie. V posledných rokoch sme mali pár strašidelných letov. Keď sme cestovali do Denveru, bolo to zlé. Po lietadle všade lietalo jedlo, trvalo to asi dvadsať minút. Naozaj som sa bál a odvtedy mi nie je všetko jedno. Človek nikdy neráta s tým, že by sa takéto niečo mohlo stať. Sme však veľmi slabí, aby sme v tomto niečo zmenili.
Aké lietadlá majú kluby z NHL?
Každý má svoje veľké sedadlo, kde môže oddychovať. Počas letov najčastejšie pozeráme filmy. Pred pár dňami som dočítal biografiu tenistu Andre Aggasiho, ktorá je naozaj výborná.
Veľa hokejistov hráva aj karty, ako je to s vami?
Máme v lietadle dva pokrové stoly, takže aj toto je naša zábavka. Keď nás čakajú dlhšie lety a hrá sa hodiny tak niektorí chalani nadávajú, že veľa prehrali (smiech).
Ako ste na tom vy?
Zatiaľ som v pluse (úsmev).
Slovákov v NHL opäť ubudlo, žiadny z mladých hráčov sa nedostal do prvého tímu…
Je to smutné, treba sa na tým naozaj zamyslieť. Ak chceme urobiť zmeny v slovenskom hokeji, mali by sme zlepšiť prístup k mládeži a pozdvihnúť trénerov.
Novým trénerom slovenskej reprezentácie sa stal český odborník Vladimír Vůjtek. Čo vravíte na túto voľbu?
Poznám ho už dlhšie. Pred mojím odchodom do Ameriky sme sa aj stretli. Chcel by ma späť do tímu. Povedal som mu, že uvidíme, budeme v kontakte, ale tento rok asi reprezentovať nebudem.