Vedeli ste hneď, že s kolenom je zle?
Áno, hoci z tribúny to dramaticky určite nevyzeralo. S kolenami väčšinou problémy nemávam, no zacítil som také škripnutie. V treťom zápase, prvom domácom proti Petrohradu, sme sa desať minút pred koncom so súperom zrazili kolenami. Puk skákal medzi nami, obaja sme ho v zápale boja sledovali. Nedohral som.
Čo vám diagnostikovali kluboví lekári?
Vyšetrili ma – pohľadom. Na koleno sa mi pozrelo niekoľko doktorov. Povedali mi, že mám niečo s postrannými väzivami. Raz som ich už mal natiahnuté. Dúfam, že toto nebude vážnejšie.
Ako ste sem prišli? Autom?
Áno – stopol som si obyčajné auto. Postavíte sa pri ceste, vztýčite palec – a niekto vám zastaví.
To je v Moskve bežný zvyk?
Áno, to bola jedna z prvých vecí, ktoré ma tu naučili. S vodičom sa dohodnete, je to lacnejšie ako taxík. Väčšinou vám zastavia staršie autá, najmä žigulíky, ale účel to splní. Metro už ani nevyužívam.
Nemáte k dispozícii klubového šoféra?
Keď ideme na letisko, klub zabezpečí odvoz. Inak ani nie.
Máte veľké obavy, že nestihnete domáci svetový šampionát?
Obavy mám. Trošku ma upokojuje, že aj chalani, ktorým operovali kolená – napríklad aj Branko Radivojevič – mi vraveli, že vôbec nemohli chodiť. Také ich mali opuchnuté. Ja síce krívam, ale chodím. Síce to bolí, no dúfam, že je to len natiahnuté.
Prečo bola táto sezóna najťažšia? Nemali ste taký silný tím ako v predchádzajúcich?
(po chvíľke). Aj na tom niečo môže byť. Ale aj teraz sme sa vedeli vytiahnuť a zabojovať. V predchádzajúcich dvoch sezónach sme do play off postúpili pohodlne, bez nejakých nervov. V tejto sme o postup bojovali takmer do posledného zápasu. Bolo to náročné fyzicky i psychicky. Ba niektorí nás už odpisovali, avšak v januári sme parádne zabrali. Predtým sme odohrali jeden výborný zápas a tri-štyri zlé. Niekoľkokrát sa stalo, že sme stratili stretnutie, v ktorom sme ešte päť minút pred koncom viedli.
Pred sezónou prišiel do tímu brankár Dominik Hašek – ako najväčší prestupový ťahák KHL. Čo to znamenalo pre kabínu? Ako ste ho prijali?
Úplne v pohode medzi nás zapadol, aj keď mnohým z nás by mohol byť otcom – veď má 46 rokov. Duchom je však mladík – a veľký súťaživec. Nerád prehráva. Keď súťažil s útočníkmi na blafáky, spravidla vyhrával. V príprave na zápasy je stále neskutočný profík.
Doniesol do kabíny cédečko svojej dcéry?
Nedoniesol, ale keď sme boli koncom roka na Spenglerovom pohári vo švajčiarskom Davose, doviedol dcéru. Na Silvestra nám zaspievala. Sympatické dievča. V hoteli hrala živá hudba, brnkali tam aj na klavíri, a tak sme Dominiku poprosili, či by nám nezaspievala. Možno sa na to pripravila vopred, ale vyznelo to spontánne. Chytila mikrofón a spustila. Rusi o tom veľmi nevedeli, Dominik sem-tam odletel dcéru povzbudiť, tak sme im vysvetlili, o čo ide.
Trénera Miloša Říhu, ktorý Dominika do Spartaka doviedol, vedenie klubu odvolalo. Ruské médiá písali o ochladnutí ich vzťahov a vzájomnej odmeranosti. Zaregistrovali ste to?
Nik v kabíne nemal s trénerom Říhom nijaký problém. Jednoducho: nehrali sme dobre, z toho pramenila nervozita. Ani päť Scotty Bowmanov by nám nepomohlo. Na tom, čo sme dosiahli v predchádzajúcich dvoch sezónach, mal tréner Říha veľkú zásluhu. V Rusku patrí k najuznávanejším. Samozrejme, ak klub odvolá trénera, najväčší podiel na tom majú hráči. Mali lepšie hrať. To platí aj pre nás. Dominik s trénerom debatoval viac o hokeji ako napríklad ja. Možno mali na niektoré veci iný názor, ale v kabíne bolo všetko v poriadku.
Vyhodnotilo vedenie klubu túto sezónu? Fanúšikovia odprevadili mužstvo po poslednom zápase potleskom. Udobrili ste si ich?
Hodnotenie ešte nebolo, akurát sme do štrnásteho marca dostali voľno. Potom sa musíme vrátiť. Keď fanúšikovia tlieskali, sedel som na tribúne. Máme vynikajúcich priaznivcov. Hokeju rozumejú. Keď sme nehrali dobre, dali nám to pocítiť. Ak sme presilovku hrali zle, začali pískať. Dali najavo nespokojnosť. Petrohradu sme síce podľahli 0:4 na zápasy, čo vyzerá hladko, no tri sme prehrali o gól, z toho dva v predĺžení. Najmä kvôli fanúšikom mi je ľúto, že sme sériu ešte nepotiahli. Utešovali nás: prehrali ste, ale neboli ste horší.
Našli ste si v Moskve obľúbené miesto? Kam sa najradšej vyberiete?
V prvom roku som veľa chodieval na Červené námestie a najbližšie okolie, pochodiť trošku Arbat. Asi som sa toho presýtil, tento rok som tam bol možno dvakrát. Vidíte už známe veci. Keď máme voľnejšie, tak si s priateľkou Michaelou zájdeme do obchodných centier. Na prechádzky veľmi nie som. Navyše teraz je veľká zima, vonku nie je príjemne. Oveľa radšej mám teplo. Nedávno počas Slovakia Cupu už bola na Slovensku takmer jar. K najväčším zážitkom patrili návštevy futbalu. Ruskí spoluhráči nám pred kvalifikačným zápasom proti Slovensku tvrdili, že hanba nám na druhý deň nedovolí prísť na tréning. Vyšlo to tak, že sa napokon hanbili oni – a my sme si ich vychutnali. Elektrizujúca atmosféra bola v hľadisku i na zápase Ligy majstrov Spartak Moskva – Chelsea. Päťdesiattisíc fanúšikov spievalo chorály – to chytí za srdce.
V Moskve pôsobí v troch kluboch viacero slovenských hokejistov. Stretnete sa mimo ľadu?
Plánovali sme stráviť znovu spolu Silvestra v Slovenskom dome, ako to bolo pred rokom. My sme však šli na zájazd do Švajčiarska. Pred vyše rokom zorganizoval Silvestra Martin Štrbák. Inak sa nestretneme – ťažko by sme sa z troch klubov časovo zosúladili.
Žije sa v Moskve draho?
Áno. Najlepšie si to uvedomíte, keď ideme hrať do iného mesta. Rozdiel je takmer vo všetkom.
Platí, že čo rok, to lepšia zmluva?
(po chvíľke) Skôr nie ako áno. Kríza zasiahla aj naše platy, ale nesťažujem sa. Prvú sezónu ubytovanie napríklad platil klub, teraz si ho hradíme sami.
Ako funguje profesionálne zázemie v klube? V NHL si hráči ani nesiahnu na vaky. Nosíte si ich?
V každom klube sa to odvíja od financií. Som si istý, že v najbohatších ako Petrohrad, Kazaň, Omsk to môže fungovať inak ako u nás. Ale – aj my sa snažíme niektoré veci vylepšiť. Poskladáme sa mesačne po sto dolárov, sumu odovzdáme masérom. Keď niekde priletíme, už sa o vaky nestaráme. V prvom roku sme šli z letiska na zimný štadión, tam sme si vybalili veci. Strácali sme tak čas. Teraz ideme z letiska do hotela, maséri nám veci zanesú na štadión. Ráno je všetko pripravené.
Má klub vlastné lietadlo?
Nie, ale vždy nejaké objedná, takže cestujeme v ňom len my.
Nemali ste obavy z prechodu do Ruska po piatich rokoch v zámorí?
Radil som sa skoro s každým, s kým sa dalo. Z Ameriky sa mi ťažko odchádzalo. Keď sa do niečoho pustíte, chcete to dotiahnuť do víťazného konca. V mojom prípade bol víťazný koniec hrať v NHL. Dostal som však šancu odohrať len jeden zápas. Vyhrali sme 2:1, pripísal som si asistenciu. Olympijskú a NHL štatistiku mám takú, akú má málokto: na olympiáde gól na zápas. Proti Lotyšsku som v závere nastúpil na sedem minút a zvýšil som na 6:0. Vždy som bol pripravený na to, že z farmy do NHL dostanete len jednu šancu. Tak mi to hovorili aj skauti.
Ďalšiu už teda nečakáte?
Prvú som čakal skôr než v treťom roku pôsobenia na farme. Ako rýchlo som prišiel hore, tak rýchlo som sa aj vrátil do AHL. Rangers majú stále na mňa práva. V treťom roku v AHL mi agent ponúkol ruskú Kontinentálnu hokejovú ligu.
Neľutujete?
Nie. Snažím sa robiť také rozhodnutia, aby som ich potom v živote neľutoval. Mám ďalšiu hokejovú skúsenosť. Podmienky oproti AHL sú podstatne lepšie. Pre mňa je však teraz najdôležitejšie vedieť, čo je vlastne s mojím kolenom.