Obrátili sa na ňu sestry v zastúpení ich právnickej kancelárie. „Prišiel mi podnet na prešetrenie zväzovej Zmluvy o štátnej reprezentácii a disciplinárneho konania voči nim. Zväzu biatlonu som poslala 14-stránkový spis, v ktorom reagujem na obe spomenuté veci a navrhujem opatrenia na ich nápravu. Je to veľmi zložitá téma, súčasný slovenský športový svet ešte do takých detailov nešiel. Zákon o športe zásadným spôsobom zmenil šport z legislatívneho pohľadu,“ vysvetľuje Alica Fisterová.
V čom pochybil zväz biatlonu v Zmluve o štátnej športovej reprezentácii? S výnimkou sestier Fialkových ju z reprezentantov nik nespochybňoval.
Zmluva, ktorú vypracoval zväz, vychádzala z inej legislatívy, nie zo zákona o športe. Bola navrhnutá podľa paragrafu 51 Občianskeho zákonníka, čo sú inominátne zmluvy. Zákon o športe jednoznačne definuje, ako sa vykonáva športová činnosť. Paragraf 29 hovorí, že zväz, ktorý nominuje športovca do reprezentácie, má v internej smernici definovať práva a povinnosti športovca. Zväzová zmluva spája dve veci: športovú činnosť a rieši prevod osobnostných a marketingových práv, ktoré zákon o športe nerieši. Ide o dve rôzne činnosti, ktoré nemôže nahradiť jeden právny typ zmluvy.
Zväz biatlonu tvrdí, že takú internú smernicu má.
Ak mám dobré informácie, tak taká interná smernica nie je. Čo je podstatné – vykonávanie športovej reprezentácie sa nemá podmieňovať podpisom akejkoľvek zmluvy. Športová reprezentácia je podľa zákona o športe verejným záujmom. Zväz si môže upraviť internou smernicou práva a povinnosti športovca. Zmluva aj zväzy riešia aj marketingové a osobnostné práva. Zákon hovorí, že člen športovej reprezentácie je povinný rešpektovať záväzky športovej organizácie, ktorá ho nominovala do reprezentácie. Ak má zväz záväzky voči svojim marketingovým partnerom, musí ich športovec rešpektovať. Ak by sa chcel zväz so svojím reprezentantom dohodnúť na širšom prenose osobnostných práv, môže sa dohodnúť inak – ale to už je fakultatívne, nie je to povinné. Zväz si nemôže vynucovať podpis tým, že ak športovec nepodpíše marketingovú zmluvu, nebude reprezentovať. Toto zákon nedovoľuje. Nik nemôže niekomu prikázať, aby konal v rozpore s tým, aká je jeho vôľa.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Skúsme striktnú dikciu zákona viac poľudštiť.
V prípade marketingových a osobnostných práv, ktoré sú nad rozsah paragrafu 29, nie je možné nútiť podpísať slobodného človeka zmluvu, s ktorou nesúhlasí. To je ústavné právo každého človeka, nemožno ho prinútiť podpísať niečo, čo nie je v súlade s jeho vôľou. Zmluva je dvojstranný právny akt, musí byť podpísaná slobodne. Zväz biatlonu, resp. jeho disciplinárna komisia sa rozhodla, že športovci musia podpísať zmluvu o štátnej športovej reprezentácii podľa paragrafu 51 Občianskeho zákonníka. Ak nepodpíšu, zakážu im štartovať. Toto je v zmysle zákona o športe v rozpore.
Zväz argumentuje, že pri jeho zmluve vychádzal aj z predpisov Medzinárodnej biatlonovej únie.
Tie musí rešpektovať aj športovec. Je členom občianskeho združenia, t. j. národného športového zväzu, musí rešpektovať interné predpisy zväzu i medzinárodnej únie, napríklad aj Olympijskej charty. Medzinárodné pravidlá v prípade marketingu upravujú reklamu na športovom oblečení. nehovoria však o tom, že športovec musí na svojich súkromných sociálnych sieťach propagovať marketingových partnerov zväzu. To už sa týka zasahovania do súkromných osobnostných práv. Musíme rozlišovať, kde sú hranice a kde je proporcionalita. Zväz môže marketingovému partnerovi sľúbiť len to, kde bude reklama na dresoch – i účasť športovcov na marketingových akciách. Nemôže ponúkať ich osobnostné práva, to už je zásah do súkromia. Ak by sa zmluvne dohodli, že športovec na svojch súkromných stránkach bude propagovať marketingových partnerov zväzu, je to v poriadku.
V médiách sa objavili titulky, že hlavná kontrolórka športu dala za pravdu sestrám Fialkovým. Dali ste?
Ja som nedala za pravdu nikomu, neriešim emócie, ktoré sú na oboch stranách. Dostala som na stôl návrh zmluvy o štátnej reprezentácii a disciplinárne konanie. Vyjadrila som sa k týmto dvom veciam na štrnástich stranách. Tri body, ktoré som uviedla ako opatrenia, nadväzujú na vyhodnotenie a zosumarizovanie textu aj s judikátmi. Dôležité je pozorne si prečítať celé vyhodnotenie. Obsahuje, čo ma viedlo k navrhnutým opatreniam, je tam vysvetlené všetko. Prečo vnímam disciplinárne konanie ako nátlakový nástroj na podpis, atď., atď. Uvedomujem si, že v športe pracujú väčšinou dobrovoľníci vo voľnom čase. Viacerí funkcionári sú bývalí športovci, ľudia, ktorí predtým neriešili legislatívu. Aj pre nich je to veľký nápor. Postupne však dostávame do praxe aplikáciu zákona. Aj mojou úlohou je vysvetliť aplikáciu, povedať, čo je správne.
Čo musí urobiť zväz biatlonu?
V lehote siedmich dní, lebo ide o štátnu reprezentáciu, čo je verejný záujem, má vykonať opatrenia, ktoré som im zaslala v spomenutom 14-stránkovom vyjadrení.
Stretnete sa s vedením zväzu biatlonu, ak prejaví o to záujem?
Ochotne. Som na to pripravená.
Fusko: Nejde o osobný spor
Prezídium Slovenského zväzu biatlonu (SZB) na stredajšom rokovaní primárne neriešilo spor. Zaoberalo sa 14-stránkovým dokumentom od hlavnej kontrolórky. „Dohodli sme sa, že za zväz sa budú vyjadrovať viceprezidenti Pavol Hurajt a Marek Matiaško, bývalí úspešní reprezentanti. Nechcem, aby sa problém vnímal ako šou jedného muža. Nejde o osobný spor. Ak sa majú dve strany dohodnúť, kompromis predpokladá ústupky oboch. Stále som optimista, že sa všetko skončí v prospech biatlonu,“ podotýka Tomáš Fusko, prezident SZB. „Domnievali sme sa, že veci, na ktoré nás upozorňuje hlavná kontrolórka športu Alica Fisterová, sú zakotvené v našej zmluve. Pozorne si všetko prečítame a upravíme zmluvu tak, aby zodpovedala zákonu o športe,“ uviedol Marek Matiaško.