Hoci legendou je už dávno, oficiálne do tohto klubu vstúpil na pondelňajšom galavečere Športovec roka 2023.
„Som rád, že som zapísaný medzi osobnosťami ako Janko Zachar, Tono Tkáč alebo Jožo Pribilinec. Potešilo ma to, moja kariéra bola bohatá a dlhá,“ povedal Lohyňa.
Ošklbali ma rozhodcovia
Rodák z Handlovej, ktorý športovo vyrastal v Prievidzi po boku brata Ľubomíra a vedením trénera Mikuláša Timka, má ako jediný zápasník z Československa titul majstra sveta vo voľnom štýle.
„Keď človek číta knihy, je tam napísane, že aj keď sa cítite K.O., musíte sa tváriť normálne a byť nad vecou,“ zasmial sa Lohyňa.
A priznal, že stoický pokoj – navonok či v skutočnosti – bol jeden z receptov na úspech. „Niekedy som si nebral náročné duely či situácie veľmi k srdcu. Potom nie ste pod stresom a tlakom.“
Životnú formu premenil v Soule 1988 na olympijský bronz, hoci si trúfal aj na vyššie méty.
Čítajte viac Bezchybná sezóna, premiérový triumf. Kráľovnou športu je Barteková, ukončila hegemóniu Vlhovej
"Tam som bol asi najlepšie pripravený, hoci osud bol predurčený inak. Nedožičil mi finále a boj o zlato. Zisk bronzu ma potešil. Ako jediný som vtedy vzal Sovietom medailu.
Proti domácemu pretekárovi ma však ošklbali rozhodcovia. Mohol som byť vo finále a azda tam aj vyhrať zlato," vravel Lohyňa.
Športová kariéra prináša často paradoxné situácie. Pre Lohyňu to boli olympijské hry v Soule 1988 a o dva roky neskôr majstrovstvá sveta v Tokiu.
"Priznávam, cítim horkosť, že som sa nedostal do finále v Soule a nebojoval o olympijské zlato. Tesne pred MS 1990 som bol zranený.
Išiel som do Tokia bez ambícií a nakoniec mi to vyšlo na titul majstra sveta. Za medailami je veľa práce, ale keď ich získate, máte ohromnú radosť. Sú to krásne spomienky," usmieval sa Lohyňa.
Americký potlesk v stoji
V kombinácii so športom, ktorý robil, to možno nejde do uší, ale Lohyňa bol džentlmenom na žinenke. Zápaseniu dával všetko a ocenenia prichádzali počas kariéry i po nej.
Stal sa športovcom roka 1990 v ČSSR. Bol vlajkonosičom poslednej československej výpravy na OH 1992 v Barcelone a taktiež premiérovej v ére samostatného Slovenska v Atlante 1996.
„Keď som zdolával Sovietov a Američanov, vraveli si asi: čo tu chce ten chlapec z malého Československa? Predovšetkým Sovieti potom špekulovali, koho proti mne postavia. Ja som to však nikdy neriešil,“ pripomenul vo vlaňajšom rozhovore pre Pravdu.
Mimochodom, v Atlante takmer všetkých šokoval. Hry v Spojených štátoch amerických boli pre neho rozlúčkové a takmer dosiahol na ďalší bronz. Po semifinálovej prehre s Rusom Macharbekom Chadarcevom išiel do repasáže. Zdolal Nigeríjčana Victora Kodeia, ale v dueli o bronz nestačil na Gruzínca Eldara Kurtanidzeho.
„V USA som už mal meno, Američania mi tlieskali v stoji. Keď som sa lúčil, boli to silné emócie. Gratulovali mi z celého sveta.“
Čítajte viac Zdolať Vlhovú je veľmi cenné. Kolektívna vina pre Rusov? Pri dopingu boli ľudia proti, teraz kvôli vojne sú za
I tak však napodobnil krasokorčuliara Karola Divína. S Lohyňom absolvovali trojo olympijskych hier a zakaždým skončili do piateho miesta – okrem bronzu v Soule, bol štvrtý v Atlante a piaty v Barcelone.
Divín získal striebro na ZOH 1960 v Squaw Valley, štyri roky predtým v Cortine d'Ampezzo skončil piaty, v Innsbrucku 1964 štvrtý.
Aby toho nebolo málo, Lohyňa je držiteľom kompletnej medailovej zbierky z majstrovstiev sveta, na európskych šampionátoch vybojoval päť cenných kovov – jeden strieborný a štyri bronzové.
„Je za tým plno roboty, odriekania, starostí, odhodlania i srdca. Kariéra bola pekná,“ opäť sa usmial Lohyňa.
Jeho súperom veľmi do smiechu nebolo. Najmä, keď sa dostali na Lohyňov gril. Najúspešnejší slovenský zápasník 20. storočia sa totiž preslávil svojou „krstačkou.“
Chmatom, pri ktorom sa súperovi prekrížia nohy a obraciate ho ako na ražni. Keď sa to chlapovi so širokými ramenami a drobným úsmevom podarilo, súperi prežívali peklo.
Aj napriek tomu v apríli minulého roka, kedy oslávil šesťdesiatku, nemal o gratulantov z prostredia bývalých súperov núdzu.
„Mám plno kamarátov po celom svete. Na sústredeniach či turnajoch sme sa stretávali a fandili si. Doteraz si napíšeme a radi sa stretneme. Človeka to poteší,“ uzavrel už oficiálne legendárny Lohyňa.
Čítajte viac Čo tu chce ten chlapec z ČSSR? Sovieti proti mne špekulovali, spomína Lohyňa. V Prahe hádzal o zem 140-kilového trénera